Veľmi veľakrát som si dával otázku, prečo som sa narodil, dospieval a rástol, prečo sa hýbu oblaky a padá dážď. Od tohoto sveta ty pre seba nič nečakaj. Ja by som vzlietol k oblakom - no krídla nemám. Vábi ma z diaľky ten hviezdny svet. Ale nie je ľahké dostať hviezdu, aj keď je cieľ blízko. A neviem, či mi stačia sily na skok. .......... Počkám ešte trošku. A dám sa na cestu. Hneď za nádejou a snom. Nezhasínaj hviezda moja, počkaj. .......... Koľko ciest ešte budem musieť prejsť, koľko kopcov zdolať, aby som sám seba našiel. Ako dlho budem padať dolu zo strmého útesu, koľkokrát začnem vždy od nuly a či to má význam.

Je mi ťažko vyjadriť slovami tie city, ktoré žijú vo mne. Ako mám všetko vysvetliť, veď v noci mi premýšľanie nedovolí zaspať. Na teba si spomínam, mama, drahá, milá, prepáč mi, za to, že som vždy bol neústupný, že som si vybral tŕnistú cestu .......... Prepáč mi, drahá, za odlúčenie, za moje zriedkavé dopisy, v duchu ti bozkávam ruky a tvoje zovreté ústa .......... Ja často plačem spomínajúc, ako som ťa niekedy urážal. Prepáč mi, moja drahá, posledný raz mi s láskou odpusť. Ako veľa som nechápal, ako veľa ešte musím pochopiť. Asi som mal málo rád, keď som lásku nespoznal .......... Tvoja láska, láska bezrozmerná, tvoje nádeje a sny, prepáč za drzé spôsoby, kvôli ktorým si bola smutná. Тeraz viem o živote viac, mnohé som dokázal pochopiť, na tvoju starostlivosť nezabudenem a tak veľmi ťa chcem objať.

Nikto ho nikdy nevidel, ale všetci cítili jeho prítomnosť, vo všetkých dobách, všetkých epochách. Večný pútnik prichádzal k ľuďom a oni rozumeli láske. Vždy sa bude vracať .......... Súhlasím s tebou, dávno sme nehovorili o láske, ja ti o nej poviem s pomocou nočného dažďa, ty hovor s pomocou šumu lístia. Zakričím bocianím klinom Ľúbim ťa a odpoviem protiidúcim vetrom Ľúbim ťa .......... Nie, nie je to málo slov, ako pre jar kvetov, iba sa to nedá slovami opísať, že zo všetkých tých, ktorých som ľúbil, iba mesiac ti je roven .......... Tak nech vietor, dážď a volania vtáčích rojov v diaľke budú našimi rozhovormi o láske.

Ak na tejto stránke nájdete obrázok/text, na ktorý máte autorské právo, prosím, upozornite ma na to v Odkazoch

Vernár - obrázek

Vernár - obrázek

Kamarátka mi povedala, že ak idem do Vernárskej tiesňavy, tak to sa takto nemá hovoriť, pretože sa má povedať, že "idem na Vernár", keďže ona odtiaľ pochádza a vie, že sa to takto má povedať. A veru, dám jej za pravdu, že ku Vernáru sa slovíčko "do" nehodí.

Vernárska tiesňava je súčasťou Národného parku Slovenský raj, ktorý vznikol kvôli ochrane prírody Slovenského raja. Slovenský raj je územie plné hlbokých roklín, skalnatých brál, vodopádov, množstva ihličnatých a listnatých lesov na plošine, rozbrázdenej eróziou, ktorá je súčasťou jedného z najvýznamnejších krasovych území na Slovensku, Spišsko-gemerského krasu, významného územia v územnom systéme centrálnej časti Západných Karpát.

Obec Vernár, tu sme boli ubytovaní, sa nachádza v údolí Vernárskeho potoka, asi tak 17 km od Popradu (smer juh na Rožňavu). Potok oddeľuje Slovenský raj od Nízkych Tatier.

Kedže koncom februára bolo cez deň viac ako 10oC, tak sme predpokladali, že na Vernári bude málo snehu. A aj ho tam bolo málo. No hned na druhý deň sa ochladilo a svah umelo zasnežili. Takže sme si aj zaližovali. Na svahu bolo málo lyžiarov, čo bolo idálne pre mňa, ktorá som na lyžiach nestála od 15 rokov :). Boli sme sa pozrieť aj na Telgártskom svahu. Ten mal viac snehu, ale bol zľadovatelý. Jeden večer si boli naši chlapci oddýchnuť v popradskom AquaCity.

 

05.02.2013 20:04:12
osuvakova

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one