Veľmi veľakrát som si dával otázku, prečo som sa narodil, dospieval a rástol, prečo sa hýbu oblaky a padá dážď. Od tohoto sveta ty pre seba nič nečakaj. Ja by som vzlietol k oblakom - no krídla nemám. Vábi ma z diaľky ten hviezdny svet. Ale nie je ľahké dostať hviezdu, aj keď je cieľ blízko. A neviem, či mi stačia sily na skok. .......... Počkám ešte trošku. A dám sa na cestu. Hneď za nádejou a snom. Nezhasínaj hviezda moja, počkaj. .......... Koľko ciest ešte budem musieť prejsť, koľko kopcov zdolať, aby som sám seba našiel. Ako dlho budem padať dolu zo strmého útesu, koľkokrát začnem vždy od nuly a či to má význam.

Je mi ťažko vyjadriť slovami tie city, ktoré žijú vo mne. Ako mám všetko vysvetliť, veď v noci mi premýšľanie nedovolí zaspať. Na teba si spomínam, mama, drahá, milá, prepáč mi, za to, že som vždy bol neústupný, že som si vybral tŕnistú cestu .......... Prepáč mi, drahá, za odlúčenie, za moje zriedkavé dopisy, v duchu ti bozkávam ruky a tvoje zovreté ústa .......... Ja často plačem spomínajúc, ako som ťa niekedy urážal. Prepáč mi, moja drahá, posledný raz mi s láskou odpusť. Ako veľa som nechápal, ako veľa ešte musím pochopiť. Asi som mal málo rád, keď som lásku nespoznal .......... Tvoja láska, láska bezrozmerná, tvoje nádeje a sny, prepáč za drzé spôsoby, kvôli ktorým si bola smutná. Тeraz viem o živote viac, mnohé som dokázal pochopiť, na tvoju starostlivosť nezabudenem a tak veľmi ťa chcem objať.

Nikto ho nikdy nevidel, ale všetci cítili jeho prítomnosť, vo všetkých dobách, všetkých epochách. Večný pútnik prichádzal k ľuďom a oni rozumeli láske. Vždy sa bude vracať .......... Súhlasím s tebou, dávno sme nehovorili o láske, ja ti o nej poviem s pomocou nočného dažďa, ty hovor s pomocou šumu lístia. Zakričím bocianím klinom Ľúbim ťa a odpoviem protiidúcim vetrom Ľúbim ťa .......... Nie, nie je to málo slov, ako pre jar kvetov, iba sa to nedá slovami opísať, že zo všetkých tých, ktorých som ľúbil, iba mesiac ti je roven .......... Tak nech vietor, dážď a volania vtáčích rojov v diaľke budú našimi rozhovormi o láske.

Ak na tejto stránke nájdete obrázok/text, na ktorý máte autorské právo, prosím, upozornite ma na to v Odkazoch

Slanecký hrad

Slanecký hrad - obrázek

Slanecký hrad - obrázek

Hrad bol postavený na kužeľovitom kopci nad obcou Slanec. Zrúcaniny ležia na úbočí Slanských hôr, 23 km na juhovýchod od Košíc.

Prvé historické zmienky o tomto hrade sú z konca 13. storočia, z roku 1281, kedy už stál kamenný hrad s okrúhlou hradnou vežou. Majitelia sa striedali až do roku 1601. Vtedy sa stali vlastníkmi hradu Forgáchovci. Tí dali hrad opevniť. Roku 1678 ho obsadilo vojsko Thökölyho, po roku ho však späť dobyli cisárske vojská. Keď sa Juraj Rákoczi II. dostal k moci, dal hrad podpáliť. Odvtedy hrad pustol. Ešte do roku 1937 boli v hradnej veži zariadené tri izby, vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu a pod, ktoré dal opraviť gróf Jozef Forgáč v roku 1815. Počas druhej svetovej vojny, pri prechode frontu, boli tieto pamiatky sčasti zničené a rozkradnuté.

Hradnú siluetu vytvára oblá veža Nebojsa. Stojí do výšky 4 podlaží. Prvé podlažie, do ktorého sa dá pohodlne vstúpiť po kamennej plošine má ešte strop, ostatné podlažia majú poškodenú drevenú konštrukciu medzipodlaží. Hore na veži bol donedávna pozostatok strechy. Vedľa veže je múr gotického paláca, ktorý má zachovalé gotické okno kaplnky a krásne gotické nosníky klenby.

 

05.02.2013 20:02:24
osuvakova

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one