Veľmi veľakrát som si dával otázku, prečo som sa narodil, dospieval a rástol, prečo sa hýbu oblaky a padá dážď. Od tohoto sveta ty pre seba nič nečakaj. Ja by som vzlietol k oblakom - no krídla nemám. Vábi ma z diaľky ten hviezdny svet. Ale nie je ľahké dostať hviezdu, aj keď je cieľ blízko. A neviem, či mi stačia sily na skok. .......... Počkám ešte trošku. A dám sa na cestu. Hneď za nádejou a snom. Nezhasínaj hviezda moja, počkaj. .......... Koľko ciest ešte budem musieť prejsť, koľko kopcov zdolať, aby som sám seba našiel. Ako dlho budem padať dolu zo strmého útesu, koľkokrát začnem vždy od nuly a či to má význam.

Je mi ťažko vyjadriť slovami tie city, ktoré žijú vo mne. Ako mám všetko vysvetliť, veď v noci mi premýšľanie nedovolí zaspať. Na teba si spomínam, mama, drahá, milá, prepáč mi, za to, že som vždy bol neústupný, že som si vybral tŕnistú cestu .......... Prepáč mi, drahá, za odlúčenie, za moje zriedkavé dopisy, v duchu ti bozkávam ruky a tvoje zovreté ústa .......... Ja často plačem spomínajúc, ako som ťa niekedy urážal. Prepáč mi, moja drahá, posledný raz mi s láskou odpusť. Ako veľa som nechápal, ako veľa ešte musím pochopiť. Asi som mal málo rád, keď som lásku nespoznal .......... Tvoja láska, láska bezrozmerná, tvoje nádeje a sny, prepáč za drzé spôsoby, kvôli ktorým si bola smutná. Тeraz viem o živote viac, mnohé som dokázal pochopiť, na tvoju starostlivosť nezabudenem a tak veľmi ťa chcem objať.

Nikto ho nikdy nevidel, ale všetci cítili jeho prítomnosť, vo všetkých dobách, všetkých epochách. Večný pútnik prichádzal k ľuďom a oni rozumeli láske. Vždy sa bude vracať .......... Súhlasím s tebou, dávno sme nehovorili o láske, ja ti o nej poviem s pomocou nočného dažďa, ty hovor s pomocou šumu lístia. Zakričím bocianím klinom Ľúbim ťa a odpoviem protiidúcim vetrom Ľúbim ťa .......... Nie, nie je to málo slov, ako pre jar kvetov, iba sa to nedá slovami opísať, že zo všetkých tých, ktorých som ľúbil, iba mesiac ti je roven .......... Tak nech vietor, dážď a volania vtáčích rojov v diaľke budú našimi rozhovormi o láske.

Ak na tejto stránke nájdete obrázok/text, na ktorý máte autorské právo, prosím, upozornite ma na to v Odkazoch

Levočské vrchy

Levočské vrchy - obrázek

Levočské vrchy - obrázek

pri Tichom potoku

   Levočské vrchy sú flyšové pohorie. Dosahuje výšku okolo 900-1300 m. Vrchy sa nachádzajú na severe Slovenska. Flyšové znamená to, že pohorie obsahuje horniny náchylné na zosun. Pohorie je tvorené pieskovcom, ílovcom a v menšej miere aj vápencom. Pieskovce a ílovce rýchlo podliehajú vodnej erózii, čo má za následok rýchle zarezávanie sa vodných tokov, z čoho vyplýva rozčlenený reliéf. Flyšové horniny majú nízku priepustnosť vody, čím vznikajú záplavy alebo zosuvy pôdy počas prívalových dažďov.

   Tichý potok je dedinka, ktorá leží v Levočských vrchoch v doline Torysy. Nadmorská výška v chotári je 500 - 1090 m n. m.. Chotár je prevažne zalesnený smrekovobukovým porastom.

   Nám sa popri potoku Černákovec podarilo výjsť na vrch Bišar s nadmorskou výškou 983 m. Hore na vrchoch sa nachádzajú drevené senníky.

 

05.02.2013 20:06:42
osuvakova

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one